I hate humans, plants and animals. Stones are ok. 

You are my stone, honey.

Niekedy by bolo najlepšie, keby si tu stále pri mne.
Keby ste tu stále všetci pri mne. A mne by sa to vôbec nikdy neprejdlo.
Narodila som sa nesamostatná a nesebestačná, potrebujem ruku čo ma podrží, podoprie, pohladí.
Potrebujem objatia a pekné slová, podporu, chválu, smiech, radosť tých a od tých, ktorých teraz na mysli mám.

 Keby si tu stále pri mne. Stále sa smiať, stále ležať v teplých perinách, usmievať sa so zavretými očami, podpichovať sa. A stále, stále sa smiať. Ignorovať svet v najmäkšom objatí, nevidieť žiadnych zlých ľudí naokolo. Len tvoje dobro, lásku, oporu a všetko to krásne, čo v tebe navonok aj vo vnútri je. Mať len tú jednu svoju cestu, nepozerať sa na okolo, nehľadieť na ostatných a nestarať sa o ich cesty a svety. Netrápiť sa ničím, len tým, či budem stále počuť tvoj hlas. Nežiť z jedla, z vody, ale zo seba.

Bez romantických opletačiek a gýčov, tradícií a zvykov ťa milovať a milovať sa navzájom. Reálne a múdro a pritom krásne a od srdca. Objať. Pobozkať. Mať. Bez obmedzení.

(Source: undergroundkittycat.blogspot.com)